Geopolitická situácia a jej vplyv na trhy nielen s drahými kovmi

Skutočnosť, že dianie vo svete, a to nielen v tom ekonomickom, má vplyv na trhy, je všeobecne známou informáciou. Mnohí klienti sa v poslednom čase čoraz viac zaujímajú o svetové dianie, o vojny, o výroky niektorých politikov, o vznikajúce spojenectvá; skrátka o všetko, čo môže ovplyvniť ich investície či investičné plány. Tento článok v žiadnom prípade nie je nijako politicky motivovaný, názor nech si urobí každý sám. Cieľom je nájsť kľúčové udalosti, ktoré môžu rozhodnutie investora do značnej miery ovplyvniť.

Retrospektíva

V tomto článku sa budeme z väčšej časti zaoberať retrospektívnym pohľadom, avšak nie do príliš vzdialenej minulosti. Ak budeme hodnotiť vývoj ceny zlata, pravdepodobne sa väčšina z nás zhodne na tom, že turbulentné obdobie pre ceny drahých kovov vo všeobecnosti začalo vojnou na Ukrajine.

Ako je zrejmé z vyššie uvedeného grafu, rast ceny zlata bol pozvoľný a relatívne aj predvídateľný. O zlate sa hovorí, že je bezpečným prístavom v časoch neistoty. Presne toto príslovie sa potvrdilo. Avšak už na jeseň roku 2024, keď prebiehala prezidentská kampaň v USA, začali investori prejavovať istú nervozitu. Dôvodom boli najmä obavy z možného víťazstva Donalda Trumpa, ktorý sa už počas kampane vyjadroval veľmi ostro voči niektorým témam, čo na trhoch spôsobilo určitý nepokoj. Po víťazstve a následnej inaugurácii Donalda Trumpa ako 47. prezidenta USA sa tento nepokoj do značnej miery naplnil. Neistý postoj USA k podpore Ukrajiny iba prehlboval obavy z ďalšieho ťažko predvídateľného vývoja na svetových trhoch.

Pri pohľade na graf ropy Brent vidíme silný cenový nárast v období začiatku vojny na Ukrajine. Ďalšími krokmi zo strany USA bola politika voči Venezuele, vrátane únosu prezidenta Venezuely Nicolása Madura. Opäť nahliadnime na graf vyššie, kde výsledkom tohto konfliktu bolo zaistenie ropných tankerov zo strany USA (a následný predaj zaistenej ropy) a tendencia k prevzatiu ropného priemyslu vo Venezuele americkými spoločnosťami.

Napriek tomu vojna na Ukrajine a ozbrojený zásah USA vo Venezuele nie sú jedinými konfliktmi, hoci práve ten ukrajinský je pravdepodobne jedným z najväčších za posledných niekoľko rokov. Pripomeňme si cezhraničné konflikty Afganistanu a Pakistanu, Kambodže a Thajska či konflikt Indie a Pakistanu v roku 2025, pri ktorom vzlietli aj stíhacie lietadlá (navyše nezabúdajme, že obe tieto krajiny sú jadrovo vyzbrojené); v pozadí pretrvávajúce napätie medzi Čínou a Taiwanom.

Fyzické zlato či striebro

V prvej polovici roka 2025 došlo k výraznému odlivu fyzického zlata z londýnskeho úložiska smerom do USA. V tom istom roku došlo k nedostatku fyzického striebra na trhu (ktoré je hojne využívané v priemysle), s následným „doplnením" z čínskych rezerv. Čína však vzápätí zareagovala reguláciou vývozu tohto drahého kovu. Súčasne v tomto období zachvátila trhy panika z výrokov a následných realizácií výrokov amerického prezidenta týkajúcich sa zavedenia dovozných ciel.

Asi najlepšie sa v tomto roku s týmto problémom vysporiadalo Francúzsko, ktoré svoje rezervy drahých kovov uložené v USA predalo za vyššiu cenu a v následnej korekcii doplnilo zásoby späť. Opačný príklad prišiel z Turecka, ktoré sa rozhodlo v marci tohto roku odpredať časť svojich zlatých rezerv v rámci ochrany domácej meny (tureckej líry – TRY).

Drahé kovy a konflikt na Blízkom východe

Mnohí investori sa pýtajú, prečo je zlato či iné drahé kovy také drahé, keď je zlato bezpečným prístavom v časoch krízy? Vráťme sa ku konfliktu na Blízkom východe, ktorý ochromil nielen lodnú dopravu. Blokáda Hormuzského prielivu výrazne zasiahla aj trhy s drahými kovmi. Najskôr Irán oznámil obmedzenia pri preplúvaní Hormuzským prielivom, vrátane prípadného útoku na ropné tankery. Ako odvetu vyhlásili USA blokádu Hormuzského prielivu ako tlak voči Iránu.

Tieto udalosti (a nielen tieto) majú obrovský vplyv na prepravu komodít vrátane drahých kovov. Vzhľadom na to, že ide prevažne o lodnú prepravu, situácia sa zásadne premieta do ceny palív, a to v dôsledku nedostatku ropy (samozrejme vrátane následkov iránskych útokov na ropné zariadenia v okolitých krajinách). Letecká doprava tak taktiež čelí tlaku vysokých cien pohonných hmôt a ich blížiacemu sa nedostatku.

Z grafu je zrejmý prudký nárast ceny zlata v prvom kvartáli tohto roka a následná výrazná korekcia, ktorá je viditeľnejšia na spodnom grafe.

K dynamickej cene drahých kovov nepochybne prispieva aj oslabujúci či posilňujúci americký dolár (USD), ktorý sa bežne používa na obchodovanie s drahými kovmi na burze. Pre európskych obchodníkov je navyše významný menový pár EUR/USD.

Možné aspekty budúcnosti

Vykonajme krátke zhrnutie vyššie uvedeného. O rope sa hovorí, že je čiernym zlatom. Túžba po moci a peniazoch môže viesť až k drastickým následkom, o čom sme sa mohli v histórii už mnohokrát presvedčiť. Výpočet vojnových konfliktov nemal v úmysle vystrašiť čitateľa, avšak ponúka pragmatický pohľad na jeden z možných scenárov. Útok USA na Irán, resp. útočná rétorika voči iným krajinám zo strany USA totiž môže dostať amerického prezidenta nie do role mierotvoru, do ktorej sa sám pasuje, ale naopak do role spúšťača tretej svetovej vojny. Áno, znie to veľmi ostro, ale pri pohľade na udalosti za posledných 5 rokov je bohužiaľ aj táto varianta „v hre".

Pravdepodobne jedným z najväčších problémov ľudstva je vzájomná komunikácia. Zvlášť s príchodom nových technológií vrátane AI. Ak však ľudia opäť k sebe nájdu cestu späť, povedie to určite k mnohým mierovým rokovaniam a vyriešeniu súčasných aj pravdepodobných budúcich konfliktov. Agresívna rétorika, vyhrážky a zastrašovanie k ničomu dobrému nevedú.

Taktiež sa v blízkej dobe očakáva vymenovanie nového predsedu amerického FEDu, ktorým by sa mal stať Kevin Warsh. Analytici špekulujú, do akej miery by mohol byť americký FED politicky ovplyvnený zo strany súčasnej politickej reprezentácie USA, a tým ohrozená nezávislosť tejto inštitúcie.

V neposlednom rade majú na cenu drahých kovov vplyv aj ekonomické výsledky, najmä úrokové sadzby centrálnych bánk či inflácia. Tá sa konkrétne v USA aktuálne pohybuje na úrovni 3,3 %.

Jednoduchým pomocným nástrojom pre investora môžu byť aj predikcie nielen svetových bankových domov. Napríklad server CoinCodex zverejnil nasledujúcu predpoveď ceny zlata:

Predikcia vývoja ceny zlata

Významný bankový dom Goldman Sachs predikuje cenu zlata na konci roka 2026 až na 5 600 USD/Oz. J.P. Morgan Global Research zvolil cieľovú cenu na 5 055 USD/Oz na koniec roka.⁸

Ďalšou nápoveďou k investičnému rozhodovaniu môže byť správanie centrálnych bánk. Napríklad centrálna banka Číny je jedným z najväčších nákupcov zlata za posledné roky. K nim patrí taktiež India, ktorá si svoje zlaté rezervy repatriovala z Veľkej Británie. Tento krok okrem iného chráni vlastnú menu pred možným krízovým scenárom, keď americký dolár (USD) prestane byť krytý aktívami. Taktiež Česká národná banka navyšuje svoje zlaté rezervy; aktuálne má v zásobách cca 76,6 t (cieľový objem má byť 100 ton).

Záver

Bohužiaľ nikto z nás nemá povestnú „krištáľovú guľu", ktorá by ponúkla pohľad do budúcnosti. Faktorov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť finančné trhy, je mnoho a všetko závisí od ďalšieho vývoja udalostí. V čase písania tohto článku prenikajú informácie o pripravovanom údere zo strany USA na Kubu. Snaha o posilnenie americkej ekonomiky však môže viesť k medzinárodnému konfliktu, ktorý bude mať dopad na všetkých z nás.

V každom prípade sa vždy oplatí byť trpezlivý a neprepadať panike. Každý spor raz skončí; ten, kto je vlastníkom drahého kovu, má istotu jeho likvidity. Veď zlato a striebro odjakživa existovalo ako univerzálne platidlo. Neistota, ktorá teraz pretrváva, je taktiež len dočasná. Iba rozvaha a pokojná hlava vyhrávajú vo svete investícií. Aj napriek určitej miere neistoty si každý investor môže z vyššie uvedených informácií (a nielen z nich) vytvoriť obrazce možných scenárov, ktoré mu pomôžu pri rozhodovaní pri investovaní nielen do drahých kovov, ale aj do iných komodít.

Výrazný vplyv na cenu zlata môžu mať rozhodnutia jednotlivých centrálnych bánk o výške úrokových sadzieb, najmä zo strany FEDu či ECB.

Autor: PhDr. Robert Bílý, MSc

====