Česká Mincovňa zlatá investičná minca Rok 1920 - Československé hranice Proof

Podrobný popis

Hranice medzi štátmi nie sú len prostými líniami na mapách – predstavujú strety rozdielnych kultúr, tradícií a politických záujmov. Po prvej svetovej vojne, keď sa staré ríše rozpadali a Európa sa preskupovala, sa tieto rozdiely prejavili s plnou silou. Novovzniknuté Československo muselo riešiť otázku vymedzenia svojich hraníc so susednými krajinami.

Vzťahy s Rakúskom a Nemeckom boli z hľadiska územného vymedzenia pomerne jednoznačné a opierali sa o predchádzajúce historické práva. Komplikovanejšia bola situácia na juhu, kde s Maďarskom neexistovali žiadne pevne zakotvené hranice. Zatiaľ čo na severe Slovenska prirodzenú bariéru tvorili Tatry, na juhu panovala značná národnostná pestrosť, čo určovanie hraníc výrazne sťažovalo.

Výhodou pre Československo bola jeho pozícia medzi víťaznými štátmi. Maďarsko, ktoré nesúhlasilo s navrhnutým rozdelením územia, sa pokúsilo zmeniť situáciu silou. Československá armáda, za podpory Rumunska, musela zasiahnuť, aby nové hranice uhájila. Podobný konflikt vznikol aj v prípade Podkarpatskej Rusi – oblasť sa chcela pripojiť k Československu, avšak o jej územie sa usilovala ako Ukrajinská ľudová republika, tak Maďarsko. Aj tu musela rozhodnúť vojenská intervencia.

Napätie panovalo aj na severovýchode, kde sa o časť slovenského a sliezskeho územia prihlásilo Poľsko. Spor o Oravu a Spiš, ale predovšetkým konflikt o Tešínsko, vyústil v ozbrojený stret, známy ako sedemdňová vojna.

Definitívna podoba československých hraníc bola zriadená až v roku 1920. Ani to ale nezaručilo trvalý pokoj – v nasledujúcich desaťročiach sa práve hraničné spory opäť stali zámienkou na vypuknutie ďalšieho svetového konfliktu.